KOŠICKÝ HRAD
Košický hrad
je situovaný na geograficky a strategicky dôležitom
vrchu Hradová severozápadne od Košíc, odkiaľ sa v prípade
dobrého počasia a dobrej viditeľnosti dajú pozorovať nasledujúce
miesta: Péch- Újvár, Kapušany, Solivar, Obišovský a Kysacký hrad,
údolie Hornádu až na hrad Boldogkővára! Aj dnes môžu turisti
pozorovať z modernej rozhľadne, z približne z 12m výšky- cca prvé
hlavne podlažie ( čo bola približne výška pôvodnej kamenne veže)
naskytne úžasný pohlaď na všetky svetové smery. Smerom na
juh sa naskytne pohľad nádherná
panoráma na Košice,
východ
- dominantné sú Slanské vrchy.
západ
- panoráma Volovských vrchov (npr.:
pohľad na kopec, kde kedysi stál sokoliarsky
hrádok Sokoľ).
sever
- aj na kopec Šarišského hradu.
Strategický význam
hradného vrchu(dnešnej Hradovej) umocňuje aj fakt, že hrad strážil
najlepšiu spojovaciu trasu medzi Haličom, Duklou- Borsodom a oblasťou
hornej Tisy, starú hradskú tiahnucu sa od údolia Torysy cez Košickú
horu. Hrad strážil a kontroloval aj časť Jantárovej cesty, ktorá
sa tiahla neďaleko od hradu.
V neskorej dobe
bronzovej tu stálo opevnenie. Toto opevnenie neskôr poskytlo útočisko
v strednej dobe hradištnej, kde stálo slovanské hradisko, ktoré
následne na to .poskytlo. svoje múry ako stavebný materiál hradu.
Pravdepodobne tu stálo refugiálne ( útočištné ) hradisko.
Jeho výstavba sa začala okolo roku 1100, vďaka čomu získal svoju
dnešnú jedinečnú a gigantickú podobu:
- múry
hrubé 3,80m
- 3 dominantné dlhé
časti múrov geometricky presné, rovné (viď pôdorys)
- trojuholníková
veža (viď
pôdorys)
- v niektorých častiach
priam neuveriteľne opracované .hladké. časti porfyrického,
červeného kremeňa.
- celková rozloha 13
až 15 ha ho robí územne najväčším
hradom na Slovensku.
Vďaka týmto
faktom je jedinečným v Strednej Európe.
Košický hrad
bol skôr, než sa stal Kráľovským hradom, mestským opevnením Vyšných
Košíc, tzv. Cassovia Superior.(viď
mapa)
Prvé a jediné
potvrdené správy existujú až z konca 13 storočia, keď na hrade
vládli Omodejovci.
V roku 1261 vydal
mladší kráľ Štefan- syn Bela IV.- darovaciu listinu na zem
Vyšné Košice (Superior Cassa) dvom košickým hosťom Samphlebenovi
a Oblovi. V rokoch 1272 . 1290 predstavovala Hradová najbližšie
situovaný zdroj vhodného stavebného kameňa, z ktorého bolo vybudovaných
množstvo stredovekých i neskorších stavieb v meste (Cassovia Inferior),
nevynímajúc hradby. Išlo o spomenuté listiny o zabezpečení stavebného
materiálu pre rozvíjajúce sa mesto, čo viedlo k potrebe vlastniť
Vyšné Košice ako zdroj stavebného materiálu. Archeológia môže
podporiť fakt, že najstaršia etapa mestských hradieb, vykopaných
v roku 1996 poukazuje na to, že boli vybudované z odlišného kameňa,
ako mladšie stavebné fázy. Tento kameň- porfyrický kremeň (paleoryolit)
je nápadný hlavne svojím sfarbeným, pohybujúcim sa medzi žltooranžovou
až po červenú. Porfyrický kremeň sa vyskytuje na samom temene
Hradovej.
V roku 1374 Hradovú
odkúpilo mesto Košice. Mesto začalo v súlade s požiadavkami doby
prestavbu hradu na pevnosť s mohutnými baštami na prelome XIV. - XV.
storočia.
V roku 1441
sa na Hradovej opevnili Jiskrovi českí žoldnieri.
Pri vytláčaní
bratríkov z mesta a jeho okolia dal v roku 1445 kráľovský
kapitán ŠIMON ROZGOŇ pevnosť
(Hradovú) zničiť.
Nepodarilo sa
mu to úplne. Aj napriek rozsiahlemu poškodeniu Hradovej sa na nej
ešte stále dalo výborne opevniť. Preto mestská rada prijala rozhodnutie
o zbúraní hradu, aby sa tam nemohli opäť opevniť husiti.
Väčšia časť hradieb sa pri zvetrávaní múrov zosunula po strmých
svahoch. K rozobratiu severovýchodných hradieb .pomohla. aj vtedajšia
obec Ťahanovce (juhovýchodne od hradu), ktorá susedila s územím
okolo Košického hradu. V neskorších záznamoch sa už pevnosť(Hradová)neuvádza.
V roku 1887 boli
robené prvé nám známe vykopávky pod vedením nemeckého staviteľa,
ktorý reštauroval košický dóm. Bol ním Friedrich Wilhelm Fröhde.
Bohužiaľ však nevieme, čo vykopal.
Pred 1 sv. vojnou
(1909) tu postavili z iniciatívy turistického spolku vojaci 27.c.a.k.
pešej divízie drevenú, 12 metrov vysokú rozhľadňu, celý vrchol
splanírovali až po skalné podložie. Vtedy bola odstránená vrstva
trosiek veže, ktoré boli nahádzané na hlavné nádvorie Vtedy došlo
aj k poškodeniu hradnej veže a zasypaniu pivníc pod ňou. V roku 1912
vyhliadkovú vežu zbúrali.
Naposledy na Košickom
hrade vykonával výskum pred 11 rokmi Dr. Pavol Mačala. Vtedy mesto
vyvíjalo iniciatívu na jeho záchranu a prispievalo naň financiami.
Archeologicky výskum odkryl predmety, ktoré jednoznačne dokazujú,
že hrad bol minimálne z polovice (hlavné nádvorie) dostavaný
(viď pôdorys).
Dnes je Hradová,
pre niekoho Košický hrad, Vyšné Košice a pre niekoho nedobytná
pevnosť. V každom prípade je tento hrad jedinečný, tajuplný a záhadný.
Zostáva mnoho nezodpovedaných otázok ako napr.: Čo chceli Košičania
výstavbou mohutného hradu dosiahnuť? Keď už pred spomínanou prestavbou
( na prelome XIV. XV. storočia) by sa doň zmestilo komplet obyvateľstvo
stredovekých Košíc.
A preto sme si
dali ako hlavný cieľ zabrániť jeho sústavnému poškodzovaniu
jednak záhradkármi, ktorí z neho berú kamene ako stavebný materiál
a jednak prirodzenému rozpadu spôsobenému napr. aj koreňmi stromov.
ZDROJE : -
KE VEČER . Ing. arch. JOZEF DUCHOŇ
Za prípadné
chyby a nepresnosti sa ospravedlňujeme, museli sme však vychádzať
iba z nám dostupných prameňov. Text bude priebežne menený a upresňovaný
podľa ďalších nových materiálov a skutočností. Akýkoľvek písomný
a obrazový materiál týkajúci sa Košického hradu a Hradovej uvítame
a uverejníme.
|
;){kind=link}